domingo, 15 de setembro de 2013

VIZITA S.E. PREZIDENTE IHA SUKU MAROBO, MOLOP NO BECO “ELETRISIDADE, ESTRADA, BEE-MOOS SAI PREOKUPASAUN KOMUNIDADE BA XEFE ESTADU”

.
Foto de, Presidência da República de Timor-Leste

Presidência da Republica de Timor Leste - Facebook

Dili, 12 Setembru 2013 – S.E. Prezidente Repúblika Taur Matan Ruak, akompañadu hosi Primeira Dama, Dra. Isabel Ferreira, hosi loron sesta-feira to’o segunda-feira (06-09/9) hala’o vizita traballu ba suku Marobo, suku Molop, subdistritu Bobonaro, distritu Bobonaro, no aldeia Teda, suku Beco, subdistritu Suai, distritu Covalima nian, hodi ba haree besik ho matan kondisaun moris komunidade iha fatin sira refere, inklui hala’o diálogu komunitária hodi rona difikuldades no preokupasoins sira ne’ebé mak durante ne’e komunidade sira hasoru iha baze.

Aleinde husu komunidade nia kontribuisaun atu dala ida tan hamutuk ho Governu no Estadu hodi serbisu ba moris di’ak.

Xefe Estadu ho komitiva inisia vizita iha suku Marobo, subdistritu Bobonaro Vila, distritu Bobonaro nian. Iha suku refere durante diálogu autoridade lokál no komunidade sira ezije ba Xefe Estadu atu hato’o ba Governu atu tau matan ba infraestrutura iha bee-manas Marobo nian, liuhosi hadi’a pixina no uma-deskansa ne’ebé Portugál husik hela, inklui husu atu hadi’a estrada ba iha bee-manas Marobo, no dada eletrisidade atu nune’e bele atrai turista sira ba iha fatin ne’ebá. Aleinde ne’e komunidade sira mós levanta kona-ba bee-moos.

Komunidade mós husu ba Xefe Estadu atu hadi’a lei kona-ba veteranus, tanba lei refere fó dezvantajen barak ba veteranu sira.

Hatán ba ida-ne’e, S.E. Prezidente Repúblika Taur Matan Ruak hatete: “Eletrisidade, estrada, sanitasaun, bee-moos, saúde no edukasaun, buat ne’e hotu hakarak ka lakohi tenke halo, tanba ida-ne’e mak bolu dezenvolvimentu, ne’e duni ha’u sei hatutan imi-nia lian ba Governu atu bele tau matan ba problema ne’ebé ohin imi levanta.”

Iha biban ne’ebá Xefe Estadu mós apela ba komunidade Marobo nian atu kontinua hadi’a ekonomia familiár liuhusi kuda ai-fuan sira-ne’ebé iha valór ekonómiku atu nune’e bele aumenta rendimentu família nian.

Iha sábadu (07/09), Xefe Estadu ho komitiva husik hela suku Marobo hodi kontinua nia viajen ho karreta ba suku Molop, subdistritu Bobonaro Vila, distritu Bobonaro nian, liuhosi aldeia Walgomo hodi observa Eskola Primária ne’ebé iha kondisaun aat iha fatin refere. Hafoin ne’e kontinua ba suku Molop iha parte lokraik hodi hala’o sorumutu ho komunidade suku refere no deskansa kalan iha suku ne’ebá.

Iha diálogu refere, Xefe Suku Molop relata ba Xefe Estadu katak suku ne’e hahú kedas iha tempu okupasaun Indonézia to’o ohin loron nunka hetan atensaun di’ak. Iha suku ne’ebá problema estrada, eletrisidade, postu saúde, sai hanesan preokupasaun no husu atu tau atensaun ba problema refere.

Entretantu iha loron domingu (08/09), Xefe Estadu ho Primeira Dama no komitiva kontinua hala’o vizita ba aldeia Teda, suku Beco, subdistritu Suai, distritu Covalima, ho la’o ain kuaze oras rua resin liuhusi aldeia Tobur, suku Beco nian.

Liuhusi diálogu komunitáriu iha aldeia refere, Xefe Aldeia relata ba Xefe Estadu: “S.E., ami aldeia tolu ne’ebé pertense ba suku Beco, izoladu tebes, la asesu ba transporte públiku tanba estrada aat. Ami-nia Sentru Saúde mós dook husi ami. Wainhira ami-nia komunidade moras ami tenke la’o oras tolu ka haat mak foin to’o, tanba ne’e hodi komunidade nia naran aproveita vizita S.E. iha ami-nia aldeia atu ne’e hanesan onra ba ami no husu se bele hadi’a ami-nia estrada, harii klínika iha ami-nia aldeia.”

Ba kestaun hirak-ne’e Xefe Estadu promete sei transmite ba Governu hodi toma ba konsiderasaun.

Entretantu iha segunda (9/09) antes termina nia vizita traballu hodi fila hikas mai Dili, Xefe Estadu hola mós oportunidade hodi bá observa eskola primária iha aldeia Gala, suku Beco nian, hodi haree kondisaun eskola ne’ebé iha kondisaun aat no falta mobiliáriu.

Tuir observasaun Media Prezidénsia nian katak, durante diálogu komunitáriu iha suku Marobo, Molop, no aldeia Teda, suku Beco, problema bee-moos, eletrisidade, estrada, dedikasaun ba funu la tuir grau, mak sai hanesan lamentasaun no preokupasaun komunidade iha área refere, inklui asuntu sira seluk hanesan falta mobiliáriu eskola nian, professor/a la to’o, postu saúde dook hosi hela-fatin komunidade no problema reál sira seluk.
.

Sem comentários:

Enviar um comentário

Nota: só um membro deste blogue pode publicar um comentário.